Štátne sviatky a voľné dni v roku 2023

Štátne sviatky a voľné dni v roku 2023 Táňa Žifčáková 04. 01. 2023

Pri troške plánovania si môžete v roku 2023 dopriať naozaj štedrý počet voľných dní. Tešiť sa môžete na jeden predĺžený víkend. A hoci mnohé sviatky pripadnú na sobotu/nedeľu alebo rovno do stredu týždňa, nájde sa pár možností na predĺženie voľna. Avšak ak si chcete spojiť víkend so sviatkom, potrebné je zobrať si deň dovolenky.

Predĺžené víkendy si užijete:

  • Tredične počas Veľkej noci – Veľký piatok a Veľkonočný pondelok,
  • Výročie SNP - vyšiel na pondelok

V prípade, ak by ste si chceli predĺžiť víkend až o dva dni tento rok bude viac sviatkov pripadať na štvrtok alebo utorok. V tomto prípade stačí deň dovolenky: 

  • Zjavenie Pána (Traja králi) - štvrtok
  • Sviatok sv. Cyrila a Metoda - utorok
  • Deň Ústavy Slovenskej republiky - štvrtok
  • Sedembolestná Panna Mária - štvrtok
  • Sviatok všetkých svätých - utorok
  • Deň boja za slobodu a demokraciu - štvrtok

Prehľad všetkých sviatkov v roku 2023

DÁTUM SVIATOK DEŇ
1. január Deň vzniku Slovenskej republiky nedeľa
6. január Zjavenie Pána (Traja králi) piatok
7. apríl Veľký piatok piatok
10. apríl Veľkonočný pondelok pondelok
1. máj Sviatok práce pondelok
8. máj Deň víťazstva nad fašizmom pondelok
5. júl Sviatok sv. Cyrila a Metoda streda
29. august Výročie SNP utorok
1. september Deň Ústavy Slovenskej republiky piatok
15. september Sedembolestná Panna Mária piatok
1. november Sviatok všetkych svätých streda
17. november Deň boja za slobodu a demokraciu piatok
24. december Štedrý deň piatok
25. december Prvý sviatok vianočný sobota
26. december Druhý sviatok vianočný nedeľa


Zoznam školských prázdnin (nielen) pre rodiny s deťmi 2023

DÁTUM PRÁZDNINY DNI
do 8. januára Vianočné prázdniny do nedele
zrušené Polročné prázdniny  
4. marec - 12. marec Jarné prázdniny - Košický a Prešovský kraj sobota-nedeľa
18. február - 26. február Jarné prázdniny -  Bratislavský kraj, Nitriansky kraj Trnavský kraj sobota-nedeľa
25. február - 5. marec Jarné prázdniny -  Banskobystrický kraj, Žilinský kraj, Trenčiansky kraj sobota-nedeľa
6. apríl - 11. apríl Veľkonočné prázdniny štvrtok-utorok
1. júl - 3. september Letné prázdniny sobota-nedeľa
28. október - 1. november Jesenné prázdniny sobota-streda
22. december 2023 - 7. január 2024 Vianočné prázdniny piatok-nedeľa

Význam a pôvod slovenských sviatkov

1. január – Deň vzniku Slovenskej republiky

Samostatná Slovenská republika začala svoj príbeh písať 1. januára 1993. Vtedy bola uznaná svojimi susedmi aj medzinárodným spoločenstvom. Jej vznik ide ruka v ruke so zánikom Československa, štátu, ktorý vydržal takmer 70 rokov. Rozdelenie Československa na dva samostatné štátne útvary – Českú republiku a Slovenskú republiku nesprevádzali bujaré oslavy, mnoho ľudí malo obavy z budúcnosti. Vyzdvihnúť ale treba formát, akým sa Československo (aj napriek nezhodám) dokázalo rozdeliť. Formát, ktorý sa stal vzorom pre riešenie národnostných sporov. 

6. január – Zjavenie Pána (Traja králi)

Patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi už od 3 storočia. Ide o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca všetkým národom, že sa narodil Boží Syn. Ako k celým vianočným sviatkom, aj k Trom kráľom sa viažu rôzne obyčaje. Najznámejšími u nás sú „trojkráľové obchôdzky,“ počas ktorých obchádzajú domácnosti mladí chlapci oblečení v bielych košeliach a s korunkami na hlavách. Predvádzajú imitáciu návštevy Troch kráľov po Ježišovom narodení. V dedinskom prostredí je bežné aj koledovanie kňazov so sprievodom, pri ktorom kňaz na dvere napíše iniciály troch biblických mudrcov – G. M. B. – pokropí dom svätenou vodou a zaželá zdravie, šťastie a hojnosť. Tento sviatok je tiež považovaný za koniec vianočného obdobia.

Veľký piatok – veľkonočný sviatok

Piatok pred Veľkou nocou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži je pre kresťanov dňom utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych chrámoch neslúži omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa v tento deň postia od mäsových pokrmov a najesť by sa mali do sýtosti iba raz za deň.

Veľkonočný pondelok – veľkonočný sviatok

V kresťanstve je jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy veriaci prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia. Je spojený s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré symbolizujú prechod z končiacej zimy do začínajúcej jari. Ide pôvodne o nekresťanské zvyky, ktoré boli ale postupom času v mnohých kultúrach teologizované a pridané do kresťanského rámca.

1. máj – Sviatok práce

Oslavuje sa od roku 1890 na základe ustanovujúceho kongresu II. Internacionály v roku 1889 v Paríži, slúžiaci ako spomienka na všeobecný štrajk a masovú demonštráciu chicagských robotníkov za 8 – hodinový pracovný čas. Po vzniku ČSR bol vyhlásený za štátny sviatok, jeho oslavy sa niesli v duchu boja za dobré postavenie pracujúcich a znižovania nezamestnanosti.

8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom

Sviatok na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Po nástupe komunizmu bol stanovený za štátny sviatok. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale i svojou krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva. Väčšina ľudí má to šťastie, že vojnu a jej biedu nemusela prežiť na vlastnej koži – preto sa tento deň oslavuje ako spomienka na osloboditeľov, ktorí položili vlastný život, aby sme dnes mohli žiť v slobode.

5. júl – Sviatok sv. Cyrila a Metoda

V mnohých neslovanských krajinách sa oslavuje 14. februára. U nás sa tento sviatok oslavuje 5. júla na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha. Medzi dôvody jeho presunu patrilo nevhodné ročné i liturgické obdobie. Sviatkom si pripomíname príchod slovanských vierozvestov na naše územia, zostavenie hlaholiky a preklad biblických textov do staroslovienčiny.

29. augusta – Výročie SNP

„Začnite s vysťahovaním,“ konšpiratívne heslo, ktoré nahlásil 29. augusta 1944 veliteľ Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady jednotlivých posátkam zapojeným do prípravy Slovenského národného povstania, čím sa začala aktívna obrana proti okupácii územia Slovenska (v tej dobe Československa) nacistickým Nemeckom. SNP je jedna z najvýznamnejších udalostí našich dejín, jeden zo základných pilierov národnej identity.

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

Ústava Slovenskej republiky je najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Tvorí ju súhrn základných právnych noriem o spoločenskom zriadení, politickej organizácii a postavení občanov, ktorý zaväzuje všetky orgány a občanov štátu. Skladá sa z preambuly a deviatich hláv. Jej najväčšia časť vstúpila do platnosti 1. januára 1993.

15. september – Sedembolestná Panna Mária

Panna Mária bola v roku 1966 vyhlásená pápežom Pavlom VI. za hlavnú Patrónku Slovenska, prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412. Panna Mária zažila vo svojom živote množstvo bolesti a číslo sedem znamená v biblickom zmysle plnosť. Preto tradícia hovorí o siedmych bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila.

1. november – Sviatok všetkých svätých

Katolícka cirkev slávi 1. novembra sviatok Všetkých svätých, na ktorý hneď 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých zosnulých. Ľudovo toto obdobie nazývame Dušičky. Veriaci si pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista. Všetci tiež spomíname na svoju rodinu a blízkych, ktorí s nami už nie sú.

17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu

Pripomenutie udalostí, keď bolo v Prahe popravených deväť študentov (po proti-nacistickej demonštrácii) a tisíce ďalších boli poslané do koncentračného tábora Sachsenhauseun. Označovaný aj za Medzinárodný deň študentov. Naše dejiny k tomuto dátumu priradili aj ďalšiu dôležitú udalosť - Začiatok Nežnej revolúcie, v ktorej významnú úlohu zohrali opäť študenti vysokých škôl.

24. december – Štedrý deň

Posledný deň príprav vianočných sviatkov. Štedrý deň bol aj začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Spájame s ním množstvo predkresťanských i kresťanských tradícií. Boli zamerané najmä na pozitívne ovplyvnenie nasledujúceho obdobia.

25. december – Prvý sviatok vianočný

Druhý najdôležitejší sviatok v rímskokatolíckej cirkvi. Označovaný aj ako Sviatok Narodenia Pána. Veriaci svoju oslavu sústreďujú najmä na čas medzi 24. a 25. decembrom – polnoc, kedy odchádzajú na omšu (známa polnočná omša). V tento deň sa tiež konávali obchôdzky a vinšovali sa koledy.

26. december – Druhý sviatok vianočný

Tento sviatok je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Kvôli svojej vernosti Ježišovmu učeniu bol ukameňovaný. Svätý Štefan bol prvým kresťanom, ktorý bol zabitý za šírenie svojho náboženstva. Na našom území sa v tomto období konajú vinšovačky, koledy, navštevujú sa príbuzní. V tento deň sa tiež konáva tzv. Štefanská zábava, prvá po skončení adventu.

Líbí se vám tento článek? Můžete ho sdílet s přáteli.

Pošli známému

Nejnovější blogy

Kam cez víkend v Bratislave

Kam cez víkend v Bratislave

Margaréta Koklesová 30. 01. 2023 V Bratislave si každý nájde niečo pre seba – milovníci adrenalínu, prírody, dobrého jedla i kultúry. A super je, že návštevu stihnete aj za jeden víkend. Pripravili sme tipy na rôznorodé zážitky, vďaka ktorým spoznáte...
Kam na výlet v Nitre

Kam na výlet v Nitre

Margaréta Koklesová 30. 12. 2022 Nitre právom patrí prívlastok matka slovenských miest. V dejinách slovenského národa zohrala významnú úlohu. A hoci dnes nie je typickým turistickým mestom, ponúka množstvo historických i prírodných krás, ktoré stojí...